Telekomunikan rad SR (T SR) zverejnil na svojej strnke uvatesk prieskum Internet v Slovenskej republike z pohadu regultora III. V dokumente sa uvdza, e v roku 2003 bol v porovnan s rokom 2002 zaznamenan prud nrast uvateov internetu i zkaznkov pripojench na internet. Poda vskumu TNS SK z aprla 2004, je logicky najastejou barirou nevyuvania internetu (ktor m roky dominanciu) nevlastnenie potaa, druhm najastejm dvodom je nedostaton znalos o prci s internetom. almi uvdzanmi dvodmi s: nzor nepotrebujem vyuva internet, nemonos prstupu na internet a cena. Vnmanie prce s internetom ako prli nkladnej zleitosti malo v roku 2003 klesajcu tendenciu z 54,3% na 37,5 %. Vsledky tdie "ISP Tracking" naznauj, e tomuto stavu mohlo prispie aj zniovanie cien poskytovanch sluieb.

V roku 2003 bolo poda metodiky Asocicie poskytovateov internetu 1 375 809 uvateov internetu. Poda tatistickho zisovania odvetvia telekomunikci z uvedenho bolo 182 143 zkaznkov. Z celkovho potu zkaznkov je 53,1% bytovch. Celkov poet uvateov i zkaznkov zaznamenva kad rok nrast. V roku 2003 bol v porovnan s rokom 2002 zaznamenan prud nrast takmer vo vetkch sledovanch ukazovateoch, s vnimkou zkaznkov na pevnch okruhoch. Najviac zkaznkov (87,7%) je pripojench prostrednctvom dial-up, na druhom mieste je s vekm odstupom pevn rdiov prstup (4,1%), 2,3% zkaznkov je pripojench prostrednctvom DSL, 2,1% prostrednctvom pevnho okruhu, 1,9% je pripojench prostrednctvom kblovho modemu a rovnak podiel maj in technolgie pripojenia do internetu.

Poda vskumu Internet v Slovenskej republike 1/2004 spolonosti TNS SK s.r.o., ktor prebiehal v aprli 2004, je logicky najastejou barirou nevyuvania internetu nevlastnenie potaa ktor uviedli dve tretiny respondentov nevyuvajcich internet. Druhm najastejm dvodom nevyuvania internetu je nedostaton znalos o prci s internetom. almi uvdzanmi dvodmi s: nzor nepotrebujem vyuva internet, nemonos prstupu na internet a cena.

Najvou barirou, ktor brni pouva pota je nzor, e respondent nepotrebuje pouva pota. A na druhom mieste so znanm odstupom je dvod, e respondent nem monos pouva pota nasledovan nezujmom o pouvanie potaov. Podobne je to aj s vlastnenm potaa v domcnosti. Najastejie uvdzanm dvodom nevlastnenia potaa v domcnosti je tvrdenie, e ho respondenti nepotrebuj ma. Absencia potaa, ako hlavnho dvodu nevyuvania internetu mala poda vskumov v rokoch 2002 a 2003 mierne klesajcu rove. Vo vetkch vskumoch m tento dvod dominanciu. Rieenie problematiky absencie potaa vak nie je v kompetencii T SR.

Vnmanie prce s internetom ako prli nkladnej zleitosti malo v roku 2003 klesajcu tendenciu z 54,3% na 37,5 %. Vsledky tdie "ISP Tracking" spolonosti TNS SK naznauj, e tomuto stavu mohlo prispie aj zniovanie cien poskytovanch sluieb. Poda uvedenej tdie "V porovnan s predchdzajcimi vlnami vsledky jasne naznauj, e so zvyujcim sa potom poskytovateov internetu schopnch ponka komplexn a kvalitn rieenia, zvyuje sa tlak na ceny sluieb internetovho pripojenia a skutone dochdza k ich zniovaniu. Ceny internetovho pripojenia (veobecne, bez rozdielu pouitej technolgie) s u niektorch poskytovateov internetu niie ako na zaiatku roka a predpoklad sa ich al pokles."

Zmeny v legislatvnej oblasti od roku 2004 vrazne zjednoduuj prchod novch poskytovateov siet a sluieb na trh, o bude ma priazniv dopad na kvalitu a ceny elektronickch komunikanch sluieb.


V Bratislave 13. augusta 2004, Roman Vavro, hovorca T SR