U aj na slovenskom trhu, konkrtne v Banskej Bystrici a Koiciach sa objavuj prv DVB-T prijmae a niektor televzni divci zanaj riei svoj problm s nekvalitnm prjmom sledovanm pilotnho vysielania DVB-T.
Digitlne vysielanie v Banskej Bystrici m na starosti spolonos Slovak Telecom a.s., ktor zskala v tomto meste licenn prvo na skobn (experimentlne vysielanie) na zklade sae, ktor vyhrala. Frekvencie s uren na zriadenie a prevdzkovanie rdiovho zariadenia urenho na poskytovanie verejnej telekomunikanej sluby, ktorej obsahom bude kombincia TV programov a inch dtovch sluieb, priom rozsah TV programov bude tvori podstatn as poskytovanej sluby. (poda T SR). T SR zverejnil vo svojom vestnku vzvy na podvanie iadost na predloenie ponk do vberovho konania o pridelenie frekvencie na pozemsk digitlne vysielanie. Na zklade vziev v stanovenom termne podali iadosti tieto spolonosti: Slovak Telecom, a.s., Rdiokomunikcie, o.z, TELECOM CORP., s.r.o., SATRO s.r.o., satelitn televzne rozvody, AWARD development, a.s. (Slovak Digital Group, a.s. poda rozhodnutia jedinho akcionra z 27.5.2004). Uveden zujemcovia podali iadosti o kanl 59 Bansk Bystrica, Zvolen aj kanl 44 Koice, Preov.

Termn skobn zna, e sa nejedn o trval vysielanie a e nie je zabezpeen stopercentn istota, e sa vysielanie nebude preruova, alebo sa bud meni vysielacie parametre. Dokonca e sa vypne naprklad aj na niekoko mesiacov.
Za elom odskania vetkch monch varint, testovan m prevdzkovate prvo vysielanie aj preruova. Maj sa overi technick podmienky, monosti modulci, monosti statickho, prenosnho a mobilnho prjmu, meranie pokrytia, dtovch sluieb a interaktvnych sluieb 1. stupa (pasvna interaktivita).

Ak ponesiem rizik, ak si zakpim u v dnenej dobe DVB-T prijma?

Nik Vm dnes nezaru, e prijma, ktor si zakpite Vm bude fungova, bude plne kompatibiln a e ho v budcnosti naozaj plne vyuijete. Prijmae, ktor si dnes obania zakpia na prjem skobnho vysielania bud v zsade funkn aj po spusten pravidelnho vysielania, ktor sa oakva niekedy po roku 2006. Presn dtum spustenia zvis od zujmu poskytovatea vysielania, od zujmu televzi takouto sieou signl ri a samozrejme od divkov a penetrcie (nkupu DVB-T set-top boxov). Set-top boxy bud spracovva zatia obraz a zvuk vone rench TV a R programov (FTA Free-to-Air). S najvou pravdepodobnosou bude pravideln vysielanie spusten s programami terajch, teda vone rench programov. Me sa vak sta aj opak, e sa pravideln vysielanie odlo na niekoko mesiacov, km sa nevybuduje infratruktra, vetko zvis od poskytovatea sluby. Vysielan multiplexy mu by asom doplnen almi , ktor by mohli obsahova aj kdovan programy (bude zlea na licennch podmienkach). Zatia nie je stanoven, ak kdovac systm by sa mal pouva, preto prijmae nevybaven rozhranm (interface) pre tzv. obecn podmienen prstup (Common Interface), poprpade vybaven len dekodrom uritho typu by mohli by v budcnosti menej hodnotn (nie vak plne nepouiten).
Dleit je aj to, e prijmae, ktor s dnes u ns na trhu neobsahuj MHP interface. To znamen, e s prijmami so zkladnm stupom interaktivity (bez sptnho kanla). Zkladnm stupe interaktivity uruje EPG (Elektronick programov sprievodca). Jedn sa teda o pasvne digitlne prijmae.
V budcnosti si bude musie lovek zakpi zrejme nov DVB-T prijma, ak bude chcie vyuva sluby spojen s MHP. Nik vak o tom neinformuje. Mal by sa o to zrejme postara tt, alebo niekto kompetentn, ale hlavne odborne zdatn. Nik vak iadne kroky tmto smerom prakticky neurobil.
Dokonca sa v pilotnom vysielan zatia nevysiela v programoch ani len informcia EPG. ie zatia hovori o interaktvnej TV je bezpredmetn. Uvidme, i nai prevdzkovatelia bud schopn aspo udra pilotn vysielanie tak ako je v tej najzkladnejej podobe a e sa s pilotnho vysielania nestane len al experiment tak ako tomu bolo v roku 1999.

Ing. Martin Leg