satCentrum.com satCentrum.sk tvCentrum.com tvCentrum.sk satelitShop.cz satShop.sk
Zpravodajstv Vyslae Stanice DVB-T TV program TV ke staen Burza Diskuse

esko-Slovensk
televizn domna

upc.cz
Pondl 22.11.2004 - 22:29:41 online 5 lid pihlen Nastav barvu:

upc.cz

Hlasovn
TV stanice primrn pijmm pomoc
terestrick antny
33%
kabelovho rozvodu
21%
MMDS
11%
DVB-T
8%
satelitu
27%
Hlasovalo 383 nvtvnk

Rubriky
Stanice a vyslae
DVB-T
Kabelov televize
Technika
Program

Nejnovj lnky
Reakce Galaxie sport k uveejnnmu Stanovisku T k vysln penos hokejov Tip sport extraligy
Host poadu Otzky Vclava Moravce 21. listopadu 2004
"Andl v Americe" startuj na HBO
Stanovisko T k vysln Tipsport extraligy lednho hokeje
Internetov televzia TVin spustila svoje skobn vysielanie
Vsledky vzkumu sledovanosti TV Praha a TV Hradec Krlov - 2.a 3.tvrtlet 2004
Radu neodvolvat, ale jako instituci transformovat
Hvzdy let do stolet s Vladimrem Hronem
Nov rekord Novn TV JOJ
Karneval zaazuje do nabdky parlamentn televizi 24.cz

Editorial
Vtejte na strnce tvCentrum, kter je vnovan televizn, kabelov, DVB-T technice a mdim.

06/11 - TV ke staen: Program: AXN, Cartoon, Guide HBO, Guide HBO2, HBO, HBO2, Nepremiry HBO, Premiry HBO a Spektrum na msc prosinec, Eurosport na 48. tden, Galaxie Sport na 46. a 48. tden, Hallmark na 49. tden, TV Hradec Krlov a TV Praha na 46.-48. tden.

24/10 - TV ke staen: Program: MTV 2, MTV Base, MTV Dance, MTV Hits, MTV UK, VH1 Classic, VH1 UK, VH2 a TMF na msc listopad.

23/10 - TV ke staen: Program: CNN, Private Blue, Private Gold a VH1 na msc prosinec, AXN, Club, Romantica a Spektrum na msc listopad, Hallmark na 46.-47. tden, Galaxie-sport a TV Praha na 44.-45. tden, Eurosport na 45.-46. tden a TV Hradec Krlov na 45. tden.

06/10 - TV ke staen: Program: HBO, HBO Guide, Premiry HBO, Nepremiry HBO, HBO2, Guide HBO2, Synopse HBO2, Private Blue a Private Gold na msc listopad, Hallmark na 45. tden.




Rubrika: DVB-T
Digitalizace pechz i do psma AM
- prvn rozhlasov pijma pro DRM
Autor: Petr Miklk, e-mail: Pidan: 27.01.2003

Pestoe se teprve pomalu rozjd digitalizace televiznho a rozhlasovho vysln v psmu VKV, u se chyst nstup digitalizace i na stedn a krtk vlny. DRM - Digital Radio Mondiale u zan mt konkrtn podobu a prvn typ pijmae DRM se dostv do sriov vroby.

Od okamiku zaloen mezinrodnho konsorcia pro digitalizaci rozhlasovho psma AM nastv nyn pro systm DRM velmi dleit obdob - pi pleitosti Svtov rozhlasov konference (WRC 2003) zahj systm DRM svj pravideln provoz. Redakce asopisu rfe (radio fernsehen elektronik) mla monost uskutenit praktick test prvnch pijma DRM, kter se dostaly a do stdia sriov vroby, a pi tto pleitosti si tak mohla utvoit nezvislou pedstavu o poslechu potencilnho digitlnho vysln v psmu AM.


Zkladn informace o pijmai
V obdob, kdy zaveden vrobci pijma (pokud jde o DRM) vykvaj, vyvinula vdsko-nmeck technologick firma Coding Technologies v kooperaci s firmou AFG a spolenost BBC ji nyn een, kter piblilo tento systm sriov vrob. Jejich pijma DRM se skld z analogovho vysokofrekvennho pijmacho modulu a modulu DSP, kter demoduluje pijman signly DRM, a rovn pebr funkci kanlovho a audio dekdovn. Oba moduly jsou uvnit skky modernho svtovho pijmae a umouj pjem, dekdovn a reprodukci signl DRM v pstroji, kter se podob obyejnmu penosnmu rdiu (295 mm x 193 mm x 70 mm).

Obsluha pijmae
Obsluha pijmae se neli od bnho svtovho pijmae. Vlnov rozsahy (dlouh, stedn, krtk vlny) si lze vybrat pomoc tlatka s oznaenm LW, MW, SW, umstnm pod displejem LCD. Displej ukazuje i aktuln pijmac frekvenci spolu s pslunm vlnovm rozsahem. Pijma umouje manueln volbu frekvence s krokem 1 nebo 10 kHz pomoc totka nebo pm zadn frekvence na seln klvesnici. Digitln DRM a analogov AM provoz se pepnaj manuln pepnaem. Pstrojem lze pijmat i vechny bn analogov rozhlasov vyslae v pslunm vlnovm rozsahu. U prototypu chyb pjem SSB (modulace s jednm postrannm psmem) a pijmac dl pro VKV rozhlas, jsou ale vestavny dv varianty pjmu pro rozsah AM a DRM: poslucha me sledovat v mdu DRM dva kmitoty s identickm programem a v ppad stabilnj kvality pijmanho signlu je pepnat. Existuje dokonce monost, e ze dvou signl, kter jsou vlastn patn pro stabiln pjem DRM je mon slouen v jeden dobr signl.

Jako pijmac antna se d zvolit bu teleskopick antna o dlce 127 cm nebo extern antna (pipojen pes konektor 3,5 mm). V psluenstv pstroje je konektor BNC a je mon si zvolit mezi antnami s vysokou impedanc a impedanc 50 W. Dal konektor 3,5 mm, slou pro pipojen sluchtek a k ppadnmu (analogovmu) zznamu externm rekordrem (svorka LINE). Lze pipojit i vhodn vnj sov dl (ptiplov konektor DIN - soust dodvanho psluenstv). Pstroj nabz dal monosti pipojen: konektor USB pro pipojen k potai a digitln vstup pro audio signl (SPDIF), kde je poskytovn zvukov signl (pi pjmu digitlnho vysln DRM).

Digitln pjem v praxi
Pijmac md, kter poskytuje systm DRM, je pedem dn vyslaem, na stran pijmae se ned ovlivnit. Pi vhodn rovni signlu DRM bude pijmaem nejprve automaticky vyhodnoceno, kter md ze smru od vyslae (krtk vlny ) byl vybrn pro penos DRM, aby v clov oblasti byla zaruena co mon nejstabilnj kvalita pjmu. Na prvm mst dleitosti je stabiln a bezporuchov pjem a teprve na druhm mst je max. kvalita zvuku. Evropsk md dosahuje lep kvalitu zvuku, je ale mlo robustn vi poruchm. Zmosk md nabz hor kvalitu zvuku, je vak vybaven lep korekturou chyb a vy robustnost i vi pechodovm djm v ionosfe, zpsobujc niky signlu.


Test pijmae (pjem signlu DRM)
K prvnmu pjmu byl vyuit signl vyslae Sines (Portugalsko), program Deutsche Welle. Dopoledne byl na krtk vln 15230 kHz digitln vysln anglick program (v analogov form i na kmitotu 6140 kHz). Pjem nebyl ani ruen ani zauml ani nevykazoval digitln pozmnnou strukturu tzv. artefakty. Hudebn pase byly reprodukovny ve vborn zvukov kvalit, kter byla lep ne u silnjho analogovho signlu na stednch vlnch a pipomnala kvalitu monofonnho VKV vysln.

Ke druhmu oven pjmu poslouil v dob poledne signl DRM z vyslae Jlich spolenosti Deutsche Telekom (u msta Kln) na frekvenci 5975 kHz (vkon vyslae je 40 kW). V ase testu byl vysln jazzov program v tzv. nekonen smyce, tj. pedevm hudba s pleitostnm hlenm. Po pipojen extern antny k pijmai se znovu obnovil pjem bez vpadk signlu, pipomnajc svou kvalitou zvuku bezproblmov monofonn pjem v psmu VKV.

Prvn pjem signlu DRM ze zmo byl zskn asn rno na frekvenci 11655 kHz, kde Radio Nederland vysl svj program prostednictvm vyslae Bonaire (Nizozemsk Antily) v Karibiku (vkon vyslae je 10 kW). Pjem byl nejprve stabiln a bez digitlnch artefakt. Pozdji se objevilo mnostv poruch, kterm se ani po pipojen vkonn antny nedalo zabrnit.

Ponkud pozdji bylo mon bez problm pijmat dal signl stanice Radio Nederland na kmitotu 15425 kHz, rovn z vyslae Nizozemsk Antily. Pjem signlu DRM byl nyn opt stabiln a neperuovan. Reprodukce pipomnala nejsilnj analogov stedovlnn signl. To byl na krtkovlnn signl ctyhodn vkon, uvme-li, e signl dorazil z Karibiku do Evropy a byl vyzen z 10 kW vyslae.


Shrnut
Byly testovny prototypy pijma DRM. Podle firmy Coding Technologies bude u pozdjch model rozena vbava (zobrazovan informace na displeji, uivatelsk interface, obsluha pijmae). Displej bude zobrazovat pod pijmac frekvenc nzev pijman stanice DRM. Bude monost si po stisknut tlatka stanice vyhledat aktuln danou stanici na co nejlpe pijmatelnm kmitotu (princip: vyuit informace o kmitotu, kter jsou stle dodvan z vyslae).

Snadn obsluha, rovn i vborn kvalita reprodukce stabilnho signlu DRM, pesvd jist i rozhlasovho posluchae, kter a dosud m zkuenosti pouze s rozhlasem VKV a vyhb se psmu AM z dvodu asto problematick kvality pjmu. Tmto eenm firma Coding Technologies prokzala, e samostatn pijma ji dnes me bt sestaven ze standardnch komponent. Budouc vrobce vhodnch pijma DRM me profitovat z ji vykonan vvojov innosti a toto bezprostedn integrovat do svch produkt. Pijma bude ovem velmi drah, nebo dl DSP firmy Philips, kter je pouit jako modul, nen dn levn een.


obr. 1 pijma DRM
obr. 2 manueln pepnn z analogovho na digitln pjem


Zdroj: Harald Kuhl , rfe (radio fernsehen elektronik) . 12 /2002, voln upraveno a zkrceno


poet koment k tomuto lnku: 2

Verze pro tisk Odkaz na e-mail

Dal lnky z rubriky:
17/01 Rozvoj DVB-T a DAB v nkterch evropskch zemch - 21. st DVB-T v Estonsku
13/01 Rozvoj DVB-T a DAB v nkterch evropskch zemch - 20.st DAB v Nmecku je v krizi
09/01 Rozvoj DVB-T a DAB v nkterch evropskch zemch - 19.st DVB-T v Belgii

Komente:

nejnovj komente jsou nahoe za obsah ne uvedench koment tvCentrum nezodpovd!
Digital Audio Broadcasting

07.02.2003 - 20:48 anonym
tak by m zajmalo, jak to vypad s DAB.
Mj prspevok

28.01.2003 - 20:15 Robert
Velmi zaujimava technologia, dufam, ze sa v dohladnej dobe dostanem k nejakemu dekoderu. Dufam, ze sa da jednoducho pripojit na vystup prijimaca za demodulator, co by umoznilo pouzit stavajuce radia (nieco ako modem). Trochu som si poklikal po web-e; v kazdom pripade doporucujem vypocut demo na www.drm.org, ktore demonstruje, co novy system dokaze.
Celkov poet koment: 2 / zobrazuj se: 1 ... 2

zpt nahoru

Nastavit jako domovskou strnku Pidat k oblbenm Napite nm _REKLAMA Mapa strnek
Vechna prva vyhrazena! - VHR, Kvasice & COM, Bansk Bystrica - All rights reserved!