Dakujem Stefanovi za konstruktivnu odpoved. Pri predchadzajucej som ten pocit nemal. Mame zakony, ktore sice plne nevyhovuju, ale su take aki su poslanci, ktorych vacsina z nas volila. Za 240 000 clovek pravom predpoklada pouzitie primeranych zariadeni (teda i certifikovanych), hoci podla zakona o zhode staci, ak boli cestifikovane trebars v Belgicku alebo Spanielsku. Myslim si, ze nainstalovat certifikovane zariadenia dokaze kazdy odbornik bez ohladu na specialnu certifikaciu. Vysvetlim i kritizovanu anomaliu, ked TV spolocnosti namiesto toho, aby platili, ziadaju od siritelov signalu (teda vylucne od kablovych operatorov - s inymi sa zo zahranicia a pod tlakom pravnikov komunikovat neda). Koncesionarske poplatky zahrnaju aj ochranu autorskych prav tvorcov a tak vsetko, co nie je reklama - komercna alebo politicka, sa nakupuje pre uvedenie na nejakom trhu a tomu zodpoveda cena. Kablovi operatori tuto cenu deformuju, lebo podstatne zvacsuju trh. Kym individualny satelitny prijem zvysuje pocet divakov o niekolko milionov co v porovnani s kalkulovanym napr. nemecky hovoriacim trhom predstavuje percenta navyse, dominantny kablovy operator (UPC) predstavuje len v postsocialistickej Europe desiatky milionov neplatiacich divakov. A tak UPC nedostane zadarmo nic, len pokutu. Je totiz rozdiel platit americkym studiam ochranu dusevneho vlastnictva pre 5 , 80, alebo 150 milionovy trh. Najmensi trh (teda STV) nakupuje najdrahsie v prepocitani na jedneho divaka. Neexistuje vsak dovod, preco by napr. Eurosport platil za prenos fulbalu poplatky za 150 milionovy trh vratane kablovych operatorov. Reklama na golfove palice, ci luxusne modely aut totiz za pridanych posluchacov cez kablove televizie nezaplati. Na rozdiel od Coca Coly ci McDonalda. Ak by mali mat o platenie za sierenie svojho signalu kablovym operatorom zaujem, musel by aj na Slovensku existovat masovy trh pre platitelov koncesionarskych poplatkov na urovni Pemeire, ARD ci aspon ORF. Mame sice par stovak nadsencov (mozno i tisice) ochotnych platit radovo tisicku za prijem kodovaneho TV balika. Do tej tisicky sa v pohode zmestia i autorske prava i poplatky za sirenie signalu. Cim viac platielov, tym vacsi zisk. Len na Slovensku je akutny nedostatok platitelov tisickorun za nieco tak postradatelne, ako su dalsie TV programy. Ak ich je zadarmo viac nez desat, hadajte aka je akceptovatelna cena jedenasteho? HBO rozhodne nie je kvalitny program - lenze co by ste chceli za tretinu skutocnych nakladov. Za tisicku by vysielal kvalitne aj lepsie programy. Brali by ste HBO v povodnom zneni s titulkami za tisicku? Ak by to bola tisicka, potom by zakaznikov asi ubudlo, ale zasa by bol vacsi priestor na platenie kablovym operatorom i na zabezpecenie kvality signalu. Osobne si myslim, ze UPC svojim HBO urobilo medvediu sluzbu platenym TV programom. V snahe udrzat ako-tak prijatelnu cenu obetovalo vsetko - kvalitu signalu i narocnost vyberu programov. Mame ludi, ktorym to staci. Oproti kabelovemu HBO su STA obrovskym pokrokom - technicky, technologicky a najma cenovo. Zvysenie poctu programov zo 7 na 15 si urcite divaci viac ocenia (zvlast ak vacsina je v zrozumitelnom jazyku), nez ak k 36 v rozsirenom subore za dvojnasobnu cenu pribudne dalsi. Na Slovensku je to tak, nemame standardne zapadoeuropske prijmy, nebudu tu platit standardne europske marketingove plany. Na cene zalezi viac. Ceny najviac znormalnuje konkurencia. Dominantny kablovy operator ma nekonkurencieschone ceny. A preraba ovela viac na vyspelejsich trhoch - v celej EU. Na Slovensku generuje zisk. Je totiz dominantny. Je to vyzvou pre alternativnych siritelov signalov aby z toho profitovali. Ide to i na poli kablovych TV. Kablova siet v buducnosti bude optika natahana v baraku a na sidliskach pripojena tiez optikou, inde mikrovlnne. Sirenie TV signalu bude len jednou zo sluzieb. Bude v nej tak telefon, ako inernet tak inteligentne riadenie domacnosti ako i programy na zakazku. A film vysielany jenorazovo pre jednu ucastnicku zasuvku bude stat koruny, mozno este menej. Film bez reklam! Film s reklamami (cca 30 % casu bude dokonca zadarmo). Dozijeme sa toho. Vtedy doziju i STA i existujuce kabelove siete. Za taket sluby budeme ochotni platit cca 10 % svojho cisteho prijmu. ako budu rast prijmy na obyvatela, bude rast aj zaujem o taketo sluzby. Dovtedy budeme nadavat na ceny podla Ezopovej bazjky o liske a hrozne. Ved existuju aj hrusky (STA) i havrany. A vinic sa pestuje bud na vysokom vedeni, alebo reze na hlavu. Staci liske prejst k do ineho vinohradu (konkurencii) a hrozno uz nebude tak kysle, lebo bude na dosah realnych moznosti.

PS: Ktory zakon uklada povinnost platit za satelitne programy FTA v malych STA sietach? Napr. v sieti s 96 zasuvkami bez inych dalsich aktivnych zosilnovaciach prvkov nez v dekoderi.

Nechcem sa pa do zbytonej polemiky, pretoe ako sm tvrdte, nepoznte zkony, ktor platia na Slovensku v oblasti renia TV signlu.
Chcem len ozrejmi niektor pojmy. Nehovoril som o certifikovanch odbornkoch, hovorm o pouvan certifikovanch zariaden, pretoe pri ivelnom pouvan zariaden, ktor s vhodn len pre individulny prjem TV signlu a nie pre kblovky dochdza k vyarovaniu signlu a tm rueniu ostatnch uvateov, teda nielen kblovky ale aj individulne televzne antny.Je to problm technick.
Vo svojej reakcii som nikdy nespochybnil individulny satelitn alebo teresterilny prjem. Ten je plne von pre nekdovan programy , bez akchkovek nrokov vysielateov na poplatky. Ja som psal o ren satelitnch programoch v STA, a to je u plne o nieom inom.
Rd by som som zareagoval na pna pod znakou mm, ktor vemi presne pomenoval t deformciu, ktor je na slovenskom kblovom trhu a ktor musia kblov opertori repektova, ke chc vysiela zahranin programy. Ve na zpade je to tak, e vysielatelia platia kblovm opertorom za to aby rili ich von programy. Ale na Slovensku je takto zkon...

Typicka vlastnost profesionala je za sa vystatuje ze je certifikovany a vyuduje nieco podla nejakych noriem. o normach dnes nerozhoduju odbornici, nieto zakaznici. Certifikacia a normy su prvkami obmedzovania konkurencie, vrcholom su zakony, ktore vsetkym zakazuju, co je dovolene len niekolkym. A zakony svhaluju poslanci, ktori o danej problematike hovno vedia. Ze by si zaplatili konzultacie u odbornikov - nie - najsilnejsie firmy si zaplatia potrebny pocet politikov - v zahranici sa to vola lobing u nas ide jednoducho len o korupciu. Vsetko, co je znormovane je nakoniec drahsie, nez by mohlo byt, pretoze naklady na normovanie, lobyin, korupciu tiez musi niekto zaplatit. Nechcem nic zadarmo. Zakony dostavam zadarmo bez toho aby som s nimi suhlasil. Som podla nich odsudeny bez toho, aby som ich co i len poznal. Priznam sa, ze nepoznam zakony o sireni TV signalu. Len akosi nachapem pan Stefan, ako ma mozete nutit budovat nieco podla noriem certifikovanymi odbornikmi. Bud to funguje alebo nie. Rucim vam za to, ze individualny satelitny prijem funguje lepsie ako najlepsia kablovka. Internet za tisicovku je ralita u suseda. Pre mna tu cenu nema. Na platbu za sluzbu musi byt obojstranny suhlas alebo staci len zakon o certifikovanych. A tak mame koncesionarske poplatky. Navrhujem, aby ich vyberali priamo kablovi operatori a za tuto sluzbu si nechvali primerany podiel. STV totiz vysiela aj za moje peniaze. S tym co vysila nie som spokojny. Aka je moja sanca nieco zmenit? Popri kabelovej televizii je STV celkom efektivna institucia. Program nakupuje, vyraba a dokonca plati za jeho sirenie. Problemom asi je, ze niekomu inemu ako kablovym operatorom. Ti by chceli zakon o nelicencovanom prijme. A my - zakaznici - by sme u nich robili skusky ako v autoskole, certifikovani by certifikovali dalej a nakoniec by sme platili za odpozeranu minutu ako v niektorych hoteloch s videookruhmi. Lenze si neuvedomujete verejny zaujem TV. Tym je sirenie informacii a dezinformacii podla zamerov urcitej mocenskej skupiny. K tomu vam sem tam pribalia aj nejaky film a do filmu reklamu. Film v pozicovni stoji konkretne peniaze. Film oblozeny reklamou a dezinformaciami sa vola TV. Kablove TV mi pripominaju videopozicovne. Sami nic nevyrabaju, len sa staraju o distribuciu produktu. To je v poriadku. Ak ale nechcu byt nelegalnymi siritelmi jednoducho musia platit - tvorcom, statu, vlastnym zamestancom, producentom technologii. Len zakaznik ma pravo povedat, ze vasu ponuku neakceptuje, pretoze ponukate malo za privela penazi. Zakaznika neazujimaju Vase naklady, zaujima ho len produkt. Ak alternativna cesta sirenia produktu vyjde lacnejsie, nie je dovod platit vase technologie len preto, ze su podla nejakych noriem. Normy sa menia. Na moj vkus az prilis casto. Ak ma cca 50 percent domacnosti (toto cislo je len hruby a neznaly odhad) realny pristup ku kablovej televizii a z nich ju vyuziva len polovica, tak uz nie je prilis velky priestor pre rast poctu ucastnikov, resp. na nasytenom trhu je dalsi rast mozny len dvoma sposobmi: Skvalitnovanim ponuky /t.j. princip viac za rovnake peniaze - uplatnovany v novych technologiach/ alebo druhy pristup - stale lacnejsie za rovnaku sluzbu. Branenie druhemu pristupu je postupom certifikovanym predpisujucim stale narocnejsi hardware, pri nezmenej kvalite sluzby.
Odkedy existuju alternativy informacnych zdrojov a zabavy - napr. internet, DVD, pocitacove hry vyznam TV poklesol. Jednoducho ma TV zaujima coraz menej. Kupujem aj citam knihy, chodim na koncerty, TV straca pre mna vyznam. A za menej nie som ochtny platit viac. Toto je vas hlavny problem Stefan. Ako soboa zavisla od osudu kablovych TV nie ste ochotni pripustit, ze zaujem o vami ponukany produkt klesa, pripadne stagnuje. A az bude uplne vsetko zakablovane budu sa budovat nove kablove siete - opticke. Tam bude TV len jednou zo sluzieb a urcite nie tou najziskovejsou. Za elektricku energiu platim 2000 kazdy mesiac a budem platit i dvojnasobok pri dojnasobynch cenach, rovnako aj za plyn. Tieto sluzby potrebujem. Za kablovy rozvod neplatim nic -lebo tuto sluzbu jednoducho nepotrebujem. Zakon uklada, za akych podmienok moze TV vysiela a sirit svoj signal. Nehovori vsak nic o tom, ze je to mozne len prostrednictvom kabloveho operatora. Kablovi opratori su len alternativnymi siritelmi TV signalu a ich zlate casy pominuli. Aak so mno nesuhlasite, predlozte cisla, ako u vas - vo firme kde pracujete neustale stupa pocet pripojok a efektivnost vyuzivania uz vydubovanych rozvodov. Inak budete v pozici politikov, ktori tvrdia, ze sa mame stale lepsie, lebo oni maju cisla ...
Su totiz rovnejsi nez bezny obcan. bezny obcan ma chbticu esovito dvakrat prehnutu a u kazdeho vydavku zvazuje, ci ide o peniaze ucelne minute.

Nemyslim, ze je to len typicka slovenska vlastnost mat vsetko zadarmo. Staci si pozriet odkial prichadzaju dekodery zakodovanych kanalov a spol. Stale ale nechapem myslienku zakona, ktory hovori to, ze mozem svojou antenou prijimat co len zachytim a nemusim nikomu nic platit a oznamovat (koncesionarsky poplatok platim ako majitel televizora). A preco kablovka, ktora robi to iste, len pre viacej odberatelov (nemyslim teraz platene programy HBO atd.), musi sa dohadovat z vysielatelmi a platit nejake poplatky. Ved by jej skor mali platit tyto vysielatelia za sirenie ich signalu. Ale zakon je zakon. A ked je uz v EU volny pohyb osob, kapitalu a ja neviem coho vsetkeho, preco nie je aj volny pohyb signalu ?

Reagoval som na V predchdzajci prspevok, kde som napsal, e typick slovensk vlastos je vetko ma a vetko zadarmo. Op sa to prejavuje aj v tejto Vaej reakcii. Neviem preo sa pokladte za proroka a prepokladte stagnciu a pokles kbloviek. Ke hovorm o kblovke, tak tm mm na mysli skuton kblovku, vybudovan poda prslunch noriem za pouitia certifikovanch komponentov. Samozrejme nepreij kblovky, ktor prevdzkuj niektor bytov drustv. To nie s ani kblovky, ale vzdun prepojenie jednotlivch bvalch skr STA. Toto v mnohch prpadoch sli na tunelovanie fondu oprv. V takchto kblovkch nie je relne ponknu alie sluby ako internet apod. Takto kblovky asom zanikn.
o satka ceny za internet v kblovke, tak Vaa predstava, e Vm prevdzkovate ponkne v kblovke 24-hodinov pripojenie na internet pod tisc korn je tie len Vae zbon elanie. Ve sa spamtajte, u nie sme v socializme, tt nedotuje takto sluby, vetko je na skromnch investoroch.
A ete k tej Vaej poslednej vete, e STA je v sasnosti nieo in ako za socializmu. STA dnes je stle to ist ako za socializmu. Tu je treba urobi poriadok aj v tejto oblasti. Anarchia, ktor prevlda v monti a pirtskom poskytovan programov bez zmluvnch vzahov s vysielateom a bez platenia prslunch poplatkov bude musie skoni. Na socializmus a komunizmus konene zabudnite !

Ten lnek je minimln 2 roky star a jak je dobrm zvykem pana Mazlka, tak mluv opt o njakm regionlnm zstupci, o njakm dom atd. - prost neadresn vsty, kter si zamindrkovan autor zcela zjevn vyml. Zamyslete se pana Mazlku nad tm, jestli nen lep se jt ivit njakou lep prac, ne je pytlkovn STA, jen jsou v dnen dob u jenom zastaralm technickm prostedkem ke sledovn TV vysln.

Az v momente, ak su na danom mieste tri realne ponuky zacina konkurencia. Dve ponuky su vzdy oligopol, dve firmy sa navzajom kontroluju. U TV prijmu je vzdy indiviualna cesta, v bytovkach je realnejsia STA. K tomu dve alternativne ponuky kablovych operatorov a zakaznik si moze vybrat podla potrieb a podla ceny. Zial v case euforie budovania kablovych rozvodov bol prilis kratky okamih medzi zavedenim kabelovej TV a znicenim STA, ako keby to niekto nicil na objednavku. A tak ponazm ludi, ktori dodnes platia zakladny subor kabelovej TV a pozeraju programy v STA, ktore su zadarmo, je ich viac a lepsich. Len nemaju istotu, ze STA bude aj zajtra. STA po rekonstrukcii asi nejake desatrocie vydrzi. A moze kludne mierovo koexistovat so STA. Ludia, ktorm staci ponuka STA nebudu platit viac, za specilne sluzny si u kabelovych opratorov narocnejsi a solventnejsi radi priplatia. Aj v Bratislave zacne konkurencia aj u kablovky. K UPC pribudne Satro, s agresivnejsou ponukou. Ale ci bude schopne konkurovat v rodinnych domoch individualnemu prijmu a v panelakoch STA uakze az cas. Trh sa prerozdeli, ludia budu spokojnejsi a pribudne aj internet za rozumnu cenu. bez konkurencneho tlaku sa rozsirenia ponuky sluzieb ani zrealnenia cien jednoducho nedockame. Potom budem o kabelovej TV uvazovat aj ja - ak v nej bude lacny internet. Lacnejsi nez 1000 Sk mesacne, co ma zavedeny sused. Internet v praci mam, doma by som ho bral tiez. Len tisic korun mesacne sa mi vidi privela. Takze buducnost kablovych TV je v novych, ziadanych sluzbach za prijatelnu cenu. Inak im predpokladam stagnaciu az mieny pokles. STA v sucasnosti je uz nieco ine, ako STA v obdobi socializmu.