Po viac ako desaro existencie v nepriaznivej situcii si franczsko-nemeck televzna stanica Arte inaugurovala nov priestory. Sklenen funkcionalistick budova na nbre Quai du Chanoine-Winterer sa nachdza v srdci trasburskej eurpskej tvrte. V jej bezprostrednej blzkosti sdli Eurpsky parlament, Rada Eurpy a eurpsky sdny dvor. Implantcia eurpskej televznej stanice je preto vnman ako politick gesto, ktor chce da obraz a zvuk rodiacej sa Eurpe.

Samotn stanica vznikla v roku 1990 po podpise 11 krajn o zaloen spolonej eurpskej kultrnej televzie so sdlom v trasburgu. Prv programy sa v teri objavili koncom mja 1992. Arte je prejavom spolonej vle vtedajch ldrov Helmutha Kohla a Francoisa Mitterranda da kontinentu, a cez satelitn vysielanie celmu svetu vkladn skriu eurpskeho pohadu na umenie, ekonomiku a politiku.


Tribna novej Eurpy

Napriek trvalo nzkej sledovanosti presahujcej vo Franczsku a Nemecku len vzcnych 5 percent si Arte zachovala znaku kvality a v priebehu desaroia sa vymanila spod vplyvu politikov na oboch stranch Rna. Jej posledn dvaja riaditelia, Francz Jerome Clement a Nemec Jobst Plog s, ako povedali v slvnostnch prhovoroch, presveden, e Arte sa stane kultivovanm hlasom a tribnou novej Eurpy.

Predstavu franczskej Eurpy vak me Arte ukradn pripravovan projekt franczskej vldy o medzinrodnej spravodajskej televzii, ktor by mala vyvi vplyv anglosaskej CNN. Zainteresovan stanice stle opakuj, e nov televzia nebude len hlasom Franczska, ale celej Eurpy. Prtomn franczsky filozof a spisovate Bernard-Henri Lvy, Eurpan franczskeho pvodu, ako sm seba oznauje, povedal, e Arte je viac ako ben televzna stanica, pretoe dnes predstavuje jeden z pravch motorov Eurpy. Poda Bernarda-Henri Lvyho m Arte pred sebou lohu pozdvihn eurpsky intelektulny svet, rozhdan a zdecimovan pre irack zsah.


Ohranien jazykom

Napriek deklarcim o univerzlnom eurpskom poslan a mnostvu koproduknch projektov s bvalmi krajinami vchodnho bloku ostva stanica najbliie rnskemu mentlnemu priestoru ohranienmu na severe Belgickom a Luxemburskom, na zpade Franczskom, na vchode Nemeckom a iastone vajiarskom.

Aj preto je stle najdleitejou podmienkou na zskanie prce v prestnej intitcii franczsko-nemecka bilingvlnos, a to aj v prpade, e vaou pecializciou je indick hospodrstvo. Mono sce oakva, e tradin tmy Arte sa bud oraz viac venova celoeurpskym problmom, aj ke u teraz rob stanica ovea viac, ako jej eurpska konkurencia.

Jej pohad vak aj napriek elaniam Bernarda-Henri Lvyho ostva zatia skr karolnsky ako skutone eurpsky - s jeho kandinvskou, stredoeurpskou a stredomorskou odnoou.


Zdroj: Michal Havran ml., trasburg, SME.sk, 24.10.2003