Vera, o 10,00 hod. sa konal bez asti verejnosti verejn odpoet Telekomunikanho radu SR (T SR). Pravdepodobn dvod neasti verejnosti na verejnom odpote T SR je pravdepodobne rovnak termn konania verejnch odpotov na inch orgnoch ttnej sprvy.

Medzi najdleitejie lohy v roku 2003 patrili spoluprca s rezortnm ministerstvom na tvorbe novho zkona a prprava na nov kompetencie. T SR v rmci prpravy na nov kompetencie podpsal zmluvu so spolonosou z R, ktor radu dodala program, ktor umon spracova nkladov model prepojenia verejnch telekomunikanch siet FL-RAIC.

rad v rmci prpravy na nov kompetencie spolupracoval s rezortnm ministerstvom na nvrhu vyhlky o univerzlnej slube, pripravoval nvrhy alch veobecne zvznch prvnych predpisov a vberovmi konaniami obsadil takmer vetky kov pracovn miesta.

Zkladnm predpokladom spenho zvldnutia novch loh je personlne dobudovanie radu podporen monosou vyui sluby renomovanch poradensko-audtorskch spolonost tak, ako je to vo vine krajn Eurpskej nie. Splnenie tejto lohy nebude jednoduch, pretoe odbornkov s odbornmi a jazykovmi znalosami nie je mon pri sasnom spsobe odmeovania primerane finanne ohodnoti.

Fyzick stav zamestnancov T SR k 31.12. 2003 bol 194 zamestnancov, z toho 164 zamestnancov v ttnej slube a 30 zamestnancov vo verejnej slube. Z celkovho potu zamestnancov a 107 vykonvalo ttny a trhov dohad, sprvu frekvennho spektra vykonvalo 21 zamestnancov, regulciu 12 zamestnancov, at.

T SR priniesol v roku 2003 do ttneho rozpotu takmer 330, 24 mil, Sk m prekroil plnovan prjem o takmer 80,24 mil. Sk. T SR splnil plnovan prjem na takmer 133%. Najv podiel na prjme radu predstavovali hrady vo vke 269,7 mil. Sk spojen so sprvou frekvennho spektra. Rozpoet T SR predstavoval 109,23 mil. Sk.

rad m od 31. decembra 2003 nov strnku, ktor prina informcie o poiadavkch na poskytovateov sluieb a prevdzkovateov siet poda zkona o elektronickch komunikcich.


V Bratislave 14. mja 2004, Roman Vavro, hovorca T SR